Urobme všetko preto, aby sme raz nemuseli ľutovať, že sme nevedomosťou, alebo zbytočnými obavami nedokázali pomôcť. Veľakrát stačí skutočne málo, pomoc od tých, ktorí sú v kritickej chvíli nablízku. Rodina, priatelia, známi, či neznámi okoloidúci ľudia môžu správnym a včasným poskytnutím prvej pomoci ZVÝŠIŤ ŠANCU NA PREŽITIE či dokonca ZACHRÁNIŤ ŽIVOT. To je dôvod prečo vás vzdelávame v poskytovaní prvej pomoci. V príspevku spracovanom MUDr. Jozefom Karašom, riaditeľom Edukačného a tréningového centra ZZS SR, a.s. vás prevedieme jednoduchými pravidlami poskytnutia prvej pomoci.
Každý, kto ide poskytovať prvú pomoc, by sa mal riadiť nasledovnými pravidlami:
- Základnou zásadou poskytovania prvej pomoci je zistiť čo sa stalo a vyhodnotiť situáciu v širších kontextoch. Čiže myslieť na hroziace nebezpečenstvo (pozor na elektrinu, chemikálie, plyny, nebezpečné zariadenia…). Bezpečnosť je na prvom mieste, preto je potrebné konať s istotou a neohroziť seba ani ostatných. Ak nebezpečenstvo neviem odstrániť sám, počkám na ďalšiu pomoc.
- Správne zhodnotiť stav postihnutej osoby – či je postihnutý pri vedomí (rozpráva, dá sa s ním komunikovať a dohodnúť). Ako zhodnotím celkový stav? Vidím, počúvam, môžem prehmatať, cítim. Keď je prítomné krvácanie, je potrebné zastaviť ho (čo najjednoduchšie, improvizovaným zaškrtením, napr. opaskom, obväzom z lekárničky, ak obväz nemám, tak holou rukou, prstami…). Je postihnutý v bezvedomí (opýtajte sa „Ste v poriadku?“, zatraste ním)? Zistite, či dýcha. Nedýcha? Začnite oživovať (stláčame hrudník 30 krát, potom zakloníme hlavu a 2 krát vdýchneme do postihnutého, alebo len stláčam hrudník približne 100 krát za minútu).
Oživovanie vykonávam, až pokiaľ sa postihnutý nepreberie. Ak sa nepreberie, stále pokračujeme až do príchodu záchranárov. Ak máme dostupný automatický externý defibrilátor, použijem ho. Netreba mať zábrany, či obavy, jednoduchý prístroj hlasom navedie záchrancu čo má robiť. - Správne kontaktovať a aktivovať záchranný systém – zvyčajne na záchranu nebývame sami, preto je najlepšie robiť to ako v armáde – „rozkazom“. Ja budem robiť jednu aktivitu a ďalší záchranca volá záchranný systém, tiesňovú linku 112 alebo 155. Je nevyhnutné popísať presné miesto udalosti (je to dôležité pre orientáciu záchranárov, ináč budú blúdiť a strácať čas), čo sa stalo (bezvedomie, úraz, krvácanie, dusenie, počet postihnutých, ap.), komu sa to stalo (ak viem, tak meno, pohlavie, vek, ap.) info o volajúcom (kto volá, meno, aj telefónne číslo).
- Poskytnúť prvú pomoc pri život ohrozujúcich stavoch – najdôležitejšie zo všetkého v prvej pomoci je ovládať základy oživovania, tak ako je to krátko opísané vyššie. Podobne musíme vedieť zastaviť krvácanie.
- Podať prvú pomoc pri úrazoch
- pri zlomeninách, ak nie je zároveň prítomné krvácanie, končatinu znehybníme dlahou, alebo improvizujeme. Ak je prítomné krvácanie, najprv zastavíme krvácanie a potom znehybníme. Ak môžeme, použijeme škrtidlo. Krvácanie z inej časti tela (hrudník, brucho, hlava), zastavíme obväzom, alebo hoci aj prstami, kým nenájdeme iné riešenie
- pri popáleninách, ak je to možné a fyzický stav postihnutého to dovoľuje, ponoríme popálenú časť končatiny do čistej, studenej vody, alebo osprchujeme studenou vodou. To zmierni bolesti aj následné hlbšie poškodenie postihnutého tkaniva. Týka sa to ktorejkoľvek časti tela.
- pri poleptaní tela chemickými látkami je tiež vhodný oplach alebo sprcha. Následne popálené časti tela zakryjeme čistou plachtou, tkaninou. Postihnutý nesmie jesť ani piť. Ukľudníme ho (najlepším „liekom“ je kľudné a isté vystupovanie záchrancu), prikryjeme, aby sa nepodchladil.
- pri prehriatí organizmu v teplom prostredí sa postihnutý cíti zle, je mu mdlo, krúti sa mu hlava, môže odpadnúť, môže ísť do bezvedomia… Postihnutého je treba premiestniť do tieňa, do chladnejšieho prostredia, do polosedu, odstrániť veľmi teplé oblečenie, dať trochu napiť a zavolať profesionálnu pomoc.
- Dokázať poskytnúť prvú pomoc pri neúrazových náhlych príhodách – najčastejšie sa stretávame s bolesťami na hrudníku s vyžarovaním bolesti do ramien a horných končatín, zblednutím, potením. Postihnutého uložíme do kľudnejšieho prostredia, uvoľníme golier, ukľudníme a zavoláme záchranárov. Podobne je to pri mozgových porážkach, kedy postihnutý môže odpadnúť do bezvedomia, alebo iba čiastočne prestane ovládať časť tela, prestane zrozumiteľne rozprávať, môže mu „skriviť“ tvár, nevie stáť, padá. Najlepšie je pacienta dať ležať s mierne vyvýšenou hlavou, strážiť, aby mal dobré dýchanie a zavolať na tiesňovú linku.
Poskytovanie prvej pomoci je jednoduché. Je to celý súbor úkonov a postupov, ktoré môžu pomôcť, ba až zachrániť život. Pretože to nerobíme často, nie sme si pri tom istí. Najlepším riešením je absolvovať niekoľkohodinový kurz prvej pomoci. V kurze sa preberie teória, ale hlavne veľa sa trénuje a nacvičuje v simulovaných situáciách. Ak môžeme potenciálne niekomu pomôcť, pomôžme.
